O okolí

Ekofarma

Ekofarma Ostrov sa nachádza pri vstupe na Veľkolélsky ostrov ležiaci na Dunaji neďaleko Komárna. Farma je ľahko dostupná pre návštevníkov prichádzajúcich do týchto končín po medzinárodnej cyklotrase (Eurovelo 6) či vodáckej ceste. Pôvodne hospodárska usadlosť leží v osade Veľký Lél ako súčasť obce Zlatná na Ostrove.

Ostrov

Ostrov je súčasťou viacerých chránených území – Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, medzinárodnej mokrade – Ramsarskej lokality Dunajské luhy ako aj území NATURA 2000 (Územie európskeho významu a Chránené vtáčie územie). Dunajské luhy so svojou vnútrozemskou deltou medzi Bratislavou a Komárnom sú významným centrom biodiverzity. Aj napriek zásahom človeka toto územie stále predstavuje vzácny ekosystém , ktorý je vďaka pôsobeniu záplav v neustálej premene.
Tri kilometre dlhý Veľkolélsky ostrov, ležiaci pri Dunaji neďaleko Komárna, je s rozlohou viac ako 250 hektárov známy ako jeden z posledných veľkých dunajských ostrovov na Slovensku. Snúbi sa tu hospodárenie človeka v súlade s prírodou a nespútaná divočina zaplavovanej krajiny. Ostrov predstavuje unikátnu mozaiku lesných, mokradných a trávnatých biotopov. Z jednej strany je lemovaný v týchto miestach už veľmi širokým hlavným korytom Dunaja a z druhej strany takisto relatívne širokým Veľkolélskym ramenom. Od roku 2008 bola na lúkach ostrova obnovená tradičná pastva hospodárskych zvierat (ktorá tu zanikla v 90-tych rokoch) a po nížinných lúkach sa opäť preháňajú stáda kráv, oviec, kôz a kone. Krajinársku hodnotu ostrovu pridávajú aj staré solitérne duby uprostred lúk, ich okraje zas lemujú vysoké topole a hlavové vŕby. V rámci pralesnej prírodnej rezervácie s najvyšším piatym stupňom ochrany sú prirodzené lesné biotopy ponechané na samovývoj. Ostrov je zároveň ornitologickým rajom – môžete tu zazrieť volavky a kormorány prilietajúce za potravou z neďalekej hniezdnej kolónie, brehule, bociany biele i čierne, či nášho najväčšieho dravca orliaka morského, ako majestátne krúži nad ostrovom.

Zlatná na Ostrove

Názov priľahlej obce Zlatná na Ostrove (Csallóközaranyos v maďarčine) či Locus Aureus (ako sa spomína v prvej zmienke o obci z roku 1094) naznačuje, že sa tu kedysi získavalo zlato. Vody Dunaja vytvorili v týchto miestach meander, v ktorého náplavoch sa usádzalo značné množstvo zlata. Dokonca aj dnes, ten kto má šťastie a cit v rukách, môže v piesku z brehu Dunaja vyryžovať pár zlatiniek.